Vyššie platy, dodržiavanie zákonníka práce a viac financií do zdravotníctva. S tým sa dá súhlasiť. Ale skúste vysvetliť vaše hlavné dôvody, prečo nechcete transformáciu nemocníc štátnych? Vyzerá to tak, že aj keď nie ste spokojní so situáciou v zdravotníctve, nechcete žiadne zmeny, iba viac peňazí.

Prečo prichádza k transformácii? Najhlavnejší dôvod, všetci vieme, prečo musia vzniknúť akciové spoločnosti.

Prečo?

Lebo príspevková organizácia sa sprivatizovať nedá. Preto musí vzniknúť niečo, čo sa dá sprivatizovať, kde môže vstúpiť ten súkromný kapitál. Treba to preklopiť na spoločnosť, s ktorou sa dá už pracovať aj týmto smerom.

To vám prekáža ako lekárom? Dôvod, že sa to môže sprivatizovať?

Nie, nie, nie. To je len na vysvetlenie, prečo sa štát točí okolo transformácie, prečo to všetko chce transformovať. Chce to sprivatizovať. tam nejde o to, aby nemocnice fungovali. Ak by niekto povedal, že nemocnice majú fungovať, tak sa pozrie na systém. Prečo ten systém vytvára doteraz dlhy. Tam je odpoveď absolútne jasná. Sú roztvorené nožnice medzi nákladmi, ktoré majú fakultné nemocnice pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a medzi tým, čo dostávajú od poisťovní. Dôvodov je viac. Dobre, povedzme si v prvom rade o hospodárení nemocníc. Zákonom je daná povinnosť platiť odvody pre všetkých občanov, pre všetkých pacientov a nám ako lekárom je daná povinnosť ošetriť každého pacienta. A dokonca, je povolené zákonom zdravotným poisťovniam tvoriť zisk.  No najpodstatnejšie je, že nie ja zákonom daná povinnostiam platiť skutočnú výšku poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Nemocnica nedostane to, čo by dostať mala. My poskytujeme nemocniciam len to, čo v rámci rozpočtu poisťovne poskytnúť môžu. A tam je ten základný problém. Potom každý tretí rok oddlžujeme tie nemocnice. Nie kvôli tomu, že to hospodárenie by bolo katastrofálne. Ja aj uznávam, že tam si urve jeden, druhý, tretí. Je jasné, že v akciovke by si to neurval. To by šlo všetko akcionárom.

To je normálne, že tam si jeden urve, druhý, tretí?

Nie, ja som povedal, že ja viem, že sa niečo ešte z tohto rozpočtu urve, ale to nie je ten základný problém. Zadlžovanie fakultných nemocníc  nie je v tom, že by niekto zle hospodáril.

Lekári však nedeklarujú oficiálne, že im prekáža hrozba privatizácie. No je jasné, že po  transformácii už nebudú môcť nemocnice tak ľahko a beztrestne tvoriť dlhy.  Preto najprv vláda chce nemocnice oddlžiť a potom vytvoriť akciovky, čo vytvorí tlak na manažérov nemocníc nevytvárať dlhy.

Ja sa vás opýtam, akým spôsobom sa bude ten  manažér chovať, aby dlhy nevytváral? Všetci objektívne vedia, že v súčasnosti systém nie je nastavený v  nemocniciach tak, aby pri dodržaní zdravotnej starostlivosti, ktorú musia poskytnúť sa naďalej nezadlžovali. Nikto mi na to zatiaľ nevedel odpovedať.

Zrejme sa bude musieť ďalej racionalizovať. Ale určite to môže ísť iba po určitú hranicu, ktorá, už neohrozuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Ale kde je tá hranica?

To neviete zistiť predtým, ako tie všetky zmeny neurobíte. Vy viete, kde je tá hranica dnes? Viete koľko sa plytvá? Lebo o plytvaní hovoríte aj vy vo vašej výzve a požiadavkách.

Ja poviem inú vec. Keď si rozpočet rozdelíme na to, že 60 – 65%  ide na mzdy, zhruba 20% ide minimálne na nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, koľko nám tam ostáva na prevádzku nemocníc? Pätnásť až dvadsať percent? Z tých 20% si viete predstaviť, že ušetríte? Ja tomu neverím. A uvedomujete si to, že keď dôjde k rastu platov, ako narastie rozpočet tých nemocníc? Minister povedal, že platy nie sú problém. Viete si to predstaviť, ako budeme musieť nastaviť systém?

Vy tvrdíte teda, že nemocnice, ktoré už fungujú ako akciové spoločnosti sú diametrálne horšie?

Myslím si, že v žiadnom prípade nie sú lepšie.

Ale nie je to ani horšie? Je to tak asi narovnako?

 Asi áno. To vám neviem povedať.

Mne ako pacientovi je úplne jedno, či idem do nemocnice akciovky. Ja chcem dostať zdravotnú starostlivosť, na ktorú mám nárok. Vy tvrdíte, že ak sa ďalšie nemocnice zmenia na akciovky, budem mať horšiu zdravotnú starostlivosť.

Dobre. Poďme sa o tom baviť, čo to znamená pre pacienta. Máme ten istý rozpočet. Stávam sa riaditeľom fakultnej nemocnice a mojou ambíciou je urobiť všetko preto, aby som mal vyrovnaný rozpočet. To znamená, že výška úhrad zo strany zdravotných poisťovní bude zachovaná, tak ako je teraz. Takže alebo znížim množstvo poskytovanej zdravotnej starostlivosti alebo sa zníži kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. To by ma ako pacienta znervóznilo. Aby som nemusel znižovať tú kvalitu zdravotnej starostlivosti tak čo musím jednoznačne zaviesť doplatky. To bez toho nepôjde. A to by ma ako pacienta znervóznilo stopercentne. Pozrite si nemocnicu v Poprade, koľko má doplatkov. My si pokojne môžeme  povedať, prečo by sme si nepriplatili za lepšiu zdravotnú starostlivosť. Ale moja mama si to nemôže povedať.

Ale nie je problém vymyslieť systém, že nebudú doplatky pre všetkých.

A prečo ho nevymyslíme teraz? Veď nám o toto ide, aby sa ten systém nastavil teraz.

Ale môžem nastaviť systém a určiť, aké budú doplatky až vtedy, keď viem, aké sú v hospodárení nemocníc chyby a koľko sa tam plytvá. Vieme to dnes povedať?

Jasné. Ale toto neviem ja pochopiť, prečo nevieme toto povedať. Ja som sa trikrát pýtal ministra, že tie akciovky nie sú priamo pod jeho riadením, riadi to akcionár a štatutár. Dnes ich má priamo pod sebou a teraz mi povedzte, vy tomu rozumiete, že on nevie, kde mu odchádzajú peniaze? Minister nevie zadefinovať, kde mu utekajú peniaze z bratislavskej fakultnej nemocnice.

A vy viete?

Ja ju riadim?

Nie, ale tvrdíte, že to vieme pomenovať, koľko sa plytvá.

Minister má na to priamo kontrolné orgány a všetky možné dostupné inštitúcie, aby zistil, prečo fakultné nemocnice sa zadlžujú. To nie je problém. Spadá to priamo pod jeho gesciu. Ja neviem, komunikuje s tými riaditeľmi? Takto, vy ste sa ho pýtali, že prečo sa zadlžuje? Keď mi poviete odpoveď, že nemá podvojné účtovníctvo. Absolútna kravina. Keď idem čokoľvek robiť, zmeniť inštitúcie, či právnu formu, tak musím vedieť, že prečo sa zadlžujem. Ak minister povie, že tam mi odchádzajú peniaze, ktoré neviem prečo mi odchádzajú, tak nemá prečo byť minister.

Ale nemôžeme od ministra očakávať, že bude vedieť, prečo sa zadlžuje každá jedna nemocnica. Jedna sa môže preto, druhá pre iné.

Má desať fakultných nemocníc, je rok a pol vo vláde, ide robiť závažné kroky a my stále nevieme kam, akým spôsobom nám utekajú tie peniaze. Zmeny môžem robiť až keď viem, kde mám problémy. Ak vy tvrdíte, že minister nemôže zistiť, kde je ten problém, tak problém je potom niekde inde.

Veď už kroky, ktoré by mali pomôcť k vylepšeniu hospodárenia sa začali robiť.  Robili ich zdravotné poisťovne tým, že redukovali oddelenia.

My sa bavíme o inom.

Všeobecná zdravotná poisťovňa je predsa ministrova páka.

Všeobecná zdravotná s tým nemá nič spoločné. Je to len inštitúcia, ktorá tam dodáva peniaze. Zodpovedný je manažment nemocnice, ktorý minister vymenúva.

Z toho vyplýva, že aj ten manažment je neschopný, keď nedokáže odhaliť, že prečo im unikajú peniaze?

To neviem. To ste povedali vy. Ale keby ste vy boli minister...Vyjadril sa minister niekedy, kde mu uchádzajú peniaze napríklad v trnavskej nemocnici. Prečo sa zadlžuje trnavská nemocnica? Povedal to, pomenoval to? Máte o tom informáciu?

Ale nie je to predsa celé o ministrovi, lebo tie nemocnice sa zadlžujú tak teraz, ako aj pred dvoma rokmi. No čo sa udeje, keď sa zmenia nemocnice na akciové spoločnosti? Naznačujete, že by sa to zadlžovalo tak či tak. Spomínate, že v Poprade robili ďalšie doplatky, tak predsa tieto doplatky môžu robiť nemocnice rovnako ako akciovky aj neziskové organizácie.

Tak potom musíme hovoriť o tom, čo znamená verejné zdravotníctvo a všetko čo s tým súvisí. Čo pod týmto výrazom  predstavujeme občanovi. Viete, my to ponímame takto: V  tejto chvíli občania majú strašne málo sociálnych istôt. Máme pocit, že ostala jediná sociálna istota, a to je zdravotníctvo. A tento štát máme pocit, že musí garantovať nejakú bazálnu koncovú zdravotnú starostlivosť. Aby mi niekto za nejakú operáciu v budúcnosti vystavil účet, na ktorý ja nemám, tak to už je problém.

To čo hovoríte je hypotetické. Zhodneme sa na tom, že pokiaľ občan platí do systému, chce za to kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Mne absolútne neprekáža, ako pacientovi, ak moje zdravotné poistenie ide do súkromnej zdravotnej poisťovne a tá peniaze rozdelí pre jednotlivé zdravotné zariadenia a ja za to dostanem svoju službu. Dokonca si myslím, že to bude lepšie, ako keď to bude zabezpečovať štát. Lebo dvadsať rokov to nedokázal poriadne zabezpečiť. Tak v čom je rozpor?

Pán minister stále hovorí, že prichádza DRG systém. Budeme presne vedieť čo koľko stojí, ako to nastaviť. To je vynikajúce. Počkajme na DRG systém a budeme vedieť. (Nábeh DRG systému sa očakáva v roku 2013 – pozn. Zdravézdravotníctvo). Prečo by sme mali meniť právnu formu nemocníc, skúsme nastaviť najprv systém. Ak ja ako minister mám záujem, aby mi to šlapalo, tak najprv musím zistiť, v čom je problém, že sa mi tie nemocnice zadlžujú. Ako minister si musím položiť otázku. Ide z poisťovní málo peňazí do nemocnice? Neviem. Alebo mi utekajú tie peniaze kade tade v nemocnici? Poskytujeme nadštandardnú starostlivosť, na ktorú nemáme? Čokoľvek. Ale toto môžete zistiť jedine vtedy, keď urobíte riadnu hĺbkovú kontrolu, na ktorú máte kedykoľvek nárok. Ja vám garantujem, že po týždni podrobnej kontroly musím mať údaje kde, ako tie peniaze idú. A zrazu zistím, že ja poskytujem takú zdravotnú starostlivosť a ja mám kopec výkonov neuhradených výkonov od poisťovní, ktoré koncom roka povedzme že priznajú zisk. Uznané výkony, ale nezaplatené.

Z toho čo ste teraz povedali mi vychádza, že vy nie ste apriori proti transformácii, len nie teraz.

Pozrite sa takto. My si myslíme, že v prvom rade sa musí transformovať systém. Univerzitné nemocnice a fakultné nemocnice nemôžu byť obchodné spoločnosti. To z nášho pohľadu je úplne jasné. To, ktoré nemocnice si môžeme dovoliť transformovať, ale musí byť zabezpečená chrbtová kosť toho zdravotníctva ako takého, pretože zdravotnícke zariadenia a koncová starostlivosť je otázka aj bezpečnosti štátu. Štát predsa musí mať na tieto veci dosah. A vždy musí mať dosah. A na obchodnú spoločnosť? Viete tam ten dosah je taký trocha iluzórny. Chcem povedať na záver jednu vec. My sa nebránime privátu, vôbec nie. Len musí to byť vyvážené štátnym sektorom. Tak ako všade v celej Európe.

Ale veď to bude štátne, keď bude majiteľ štát.

Dňom vzniku akciovej spoločnosti sa majetok štátu stáva majetkom akciovej spoločnosti. Aj keď je akcionárom štát v právnom slova zmysle majetok akciovej spoločnosti viac nie je majetkom štátu.

Foto - Miro Nôta