Transformáciu nemocníc z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti sprevádzajú protichodné názory a tvrdenia jej stúpencov na jednej strane a odporcov na druhej. V neprehľadnej spleti informácií, ktoré sú do značnej miery súčasťou politického boja, je náročné zistiť, čo skutočne môžeme od transformácie nemocníc očakávať.

Transformáciu nemocníc presadil zdravotnícky rezort ministra Ivana Uhliarika údajne preto, aby v zdravotníctve nastolil poriadok.

Lekárske odborové združenie (LOZ) na čele s jeho predsedom Marianom Kollárom vníma transformáciu nemocníc ako ich likvidáciu a od ministra žiada jej zastavenie. V prípade, že ministerstvo na túto a ďalšie štyri požiadavky nepristúpi, plánujú odborári  od decembra ochromiť slovenské zdravotníctvo odchodom takmer 2500 lekárov.

Proti transformácii nemocníc je aj opozičný Smer-SD. Najnovšie presadzuje novelu zákona, ktorá by transformáciu nemocníc zastavila. Preverili sme si preto tvrdenia oboch proti sebe stojacich strán týkajúce sa transformácie nemocníc u právnika, odborníka na obchodné právo, Petra Baka.

Aký je rozdiel medzi príspevkovou organizáciou a akciovou spoločnosťou?

Akciová spoločnosť funguje ako obchodná spoločnosť, podľa Obchodného zákonníka. Má úplne inú vnútornú štruktúru, má transparentnejšiu vnútornú štruktúru.

Príspevková organizácia je zriadená zriaďovateľom, ktorý ju zriadil zriaďovacou listinou a menuje nejaký štatutárny orgán, generálneho riaditeľa alebo riaditeľa.

Právna úprava týkajúca sa príspevkových organizácií je veľmi všeobecná, nechcem povedať, že deravá, ale je to naozaj minimálna právna úprava. Oproti tomu právna úprava akciovej spoločnosti je neporovnateľne detailnejšia, štruktúrovanejšia, povinnosti orgánov, napríklad ako môžu resp. nemôžu fungovať valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada, sú upravené detailne a veľmi  striktne.

Príspevková organizácia má v rámci vnútorného riadenia omnoho väčšiu voľnosť. Jednoducho, čo zriaďovateľ povie, to štatutárny orgán musí splniť, čo neplatí až tak úplne v prípade akciovej spoločnosti, ktorá musí dodržiavať regulatívy dané Obchodným zákonníkom. Musí sa konať valné zhromaždenie,  ktoré každý rok odsúhlasuje účtovnú závierku. Musí sa viesť podvojné účtovníctvo rovnako ako v príspevkovej organizácii, no účtovná závierka musí byť overená audítorom, čo v prípade príspevkovej organizácie neplatí. Následne musí byť zverejnená v Zbierke listín v Obchodnom registri a v prípade splnenia podmienok upravených zákonom o účtovníctve aj v Obchodnom vestníku.

Ako sa zmení dosah štátu na nemocnice tým, že sa zmení ich právna forma?

Rozdiel nie je obsahovo veľký. Zmení sa len forma. Ako som hovoril, pri príspevkovej organizácii zasahuje štát prostredníctvom zriaďovateľa, v tomto prípade ministerstvo zdravotníctva. V rámci akciovej spoločnosti je to takisto štát, ale kontrolu bude vykonávať prostredníctvom valného zhromaždenia, kde je štát jediný akcionár zastúpený ministerstvom zdravotníctva. A bude tam predstavenstvo alebo dozorná rada menovaná valným zhromaždením. Štát teda bude dosadzovať orgány, tak ako ich dosadzoval doteraz, zmení sa ale forma.

Platí to aj pokiaľ ide o zamestnancov nemocníc a dosah štátu na ich pracovné zmluvy?

Transformácia zamestnávateľa, čiže nemocníc na akciové spoločnosti nezakladá dôvod na zmenu pracovných zmlúv, ani neznižuje vplyv štátu na obsah pracovných zmlúv. Štát bude mať dosah na obsah pracovných zmlúv či už ako jediný akcionár týchto nemocníc vykonávajúci funkciu valného zhromaždenia, ktoré môže určiť zásady odmeňovania, alebo dosah štátu bude uplatnený prostredníctvom predstavenstva akciových spoločností.

Príspevková organizácia môže ísť rovnako do exekúcie ako akciová spoločnosť. V čom je rozdiel?

Z hľadiska exekúcie prakticky v ničom. Exekúcie zdravotníckych zariadení boli zákonom vylúčené do konca roka 2009. Dnes je predmetom exekúcie aj majetok príspevkových organizácií aj nemocníc. Rozdiel je ale v možnosti vstupu do konkurzu alebo vyhlásenia konkurzu na majetok. Na majetok príspevkovej organizácie nie je možné vyhlásiť konkurz. Súčasná právna úprava to neumožňuje-

To, samozrejme, neplatí v prípade akciovej spoločnosti. Ak sa tá dostane do úpadku, veritelia môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a to za splnenia zákonom stanovených podmienok - ak dvaja veritelia osvedčia, že majú exekučný titul.  To znamená, že bude právoplatný rozsudok na zaplatenie nejakej sumy alebo notárska zápisnica na zaplatenie nejakej sumy a dlžník - akciová spoločnosť to nezaplatí do 30 dní, predpokladá sa, že je platobne neschopná. Vtedy veritelia môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. 

Doteraz mohol štát dávať nemocniciam príspevok na dorovnanie hospodárenia pokiaľ hospodárenie príspevkovej organizácie bolo záporné. Aké sú možnosti v tomto smere pri akciovej spoločnosti? Čo môže štát urobiť, ak nebudú platobne schopné?

Pri akciovej spoločnosti môže akcionár uvažovať o zvýšení základného imania či už peňažným alebo nepeňažným vkladom, alebo môže vložiť finančné prostriedky do ostatných kapitálových fondov mimo základného imania. Toto ale, keďže sme v režime akciovej spoločnosti, môže naraziť na pravidlá Európskej únie o poskytovaní štátnej pomoci, ktoré sú pomerne prísne. Ide najmä o výklad článku 107 Zmluvy o fungovaní  Európskej únie.  Ak Komisia Európskej únie rozhodne, že bola poskytnutá neoprávnená štátna pomoc, príjemca musí túto sumu vrátane úroku určeného komisiou vrátiť do rozpočtu, z ktorého bola poskytnutá. Toto  dnes neviem posúdiť, či to bude problém, alebo nie. Pri príspevkovej organizácii takéto posudzovanie štátnej pomoci v takej miere nehrozí.

Možno očakávať, že nemocnice – akciové spoločnosti v snahe o vyrovnané hospodárenie budú odmietať vykonávať niektoré zákroky, teda, že sa zhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti alebo  nemocnice zavedú nové poplatky?

Ak je zdravotná starostlivosť uhrádzaná z verejných zdrojov, tak samotná zmena právnej formy nemocnice z príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť nemá dopad na zavádzanie poplatkov. Akciové spoločnosti budú môcť účtovať poplatky iba v prípadoch, keď to povoľuje zákon, rovnako ako je to v prípade príspevkových organizácií (napr. za nadštandardné zariadenie izby pri hospitalizácii, no nie za samotnú hospitalizáciu - poznámka ZdraveZdravotnictvo).

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti z verejných zdrojov dnes funguje tak, že prostredníctvom zmluvy so zdravotnou poisťovňou má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pridelený nejaký mesačný limit bodov. Ak by po jeho naplnení  poskytol zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je neodkladnou zdravotnou starostlivosťou, poisťovňa mu to nepreplatí. Pokiaľ by na to nemal peniaze, tak jednoducho by šiel hospodársky do mínusu a nasledoval by konkurz. To znamená, predstavenstvo si naozaj bude musieť prísnejšie sledovať svoju hospodársku a finančnú situáciu a jednoducho môže povedať, že dnes je 25. deň v mesiaci, mám naplnený limit pridelený zdravotnou poisťovňou, do konca mesiaca neoperujem, lebo by mi to nikto nezaplatil. A  je otázka, čo sa s pacientom stane. Lebo dnes to funguje tak, že akciové spoločnosti ho posielajú do nemocníc, ktoré sú štátne príspevkové organizácie a tie vykonávajú v podstate všetky operácie bez ohľadu na to, či na to limit majú, alebo nemajú. Aspoň podľa informácii z verejne dostupných zdrojov.

Takže teoreticky to môže viesť napríklad k dlhšiemu čakaniu na operáciu?

Teoreticky áno.

Aj v prípade poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti?

To nie. Neodkladná starostlivosť vždy musí byť poskytnutá a poisťovňa ju vždy musí preplatiť. V zákone je definovaná ako zdravotná starostlivosť, ktorej neposkytnutie by priamo ohrozilo život alebo základné životné funkcie pacienta alebo pacient trpí neznesiteľnou bolesťou a tak ďalej. Definícia je pomerne presná. Ale o tom, čo je, a čo nie je neodkladnou zdravotnou starostlivosťou, môžu nastať nejaké výkladové problémy v komunikácii medzi nemocnicami a poisťovňami.

Ilustračné foto na titulke - Pavel Danko